Obec Bošáca (235 m n.m.) leží v strede Bošáckej doliny, 10 km severne od Nového Mesta nad Váhom. Jej stredom tečie potok Bošáčka, ktorá pramení pod vrcholom Veľkého Lopeníka. Prvé písomné zmienky s pôvodným názvom Bosach pochádzajú z roku 1380. Počtom obyvateľov 1393 je dnes najväčšou obcou Bošáckej doliny.
Obec Brunovce (172 m n.m.) leží na alúviu rieky Váh 10,5 km od Nového Mesta nad Váhom. Obec má 557 obyvateľov. Bolo v nej nájdené pohrebisko unětickej kultúry zo staršej doby bronzovej. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1374, patrila viacerým šľachtickým rodinám, začas i panstvu Tematína. Prekvitalo tu čipkárstvo a výšivkárstvo, bola tu šľachtiteľská a semenárska stanica.
Obec Čachtice (180 m n.m.) je situovaná pod Malými Karpatmi, 7 km juhozápadne od Nového Mesta nad Váhom. Jej dávne osídlenie dokazujú početné archeologické nálezy. Písomné pramene ju uvádzajú v roku 1263 ako Chekche a v roku 1505 ako Csejthe.
Obec Častkovce (172 m n.m.) leží v podhorí Malých Karpát, 9 km južne od Nového Mesta nad Váhom, prvá písomná zmienka je z roku 1392 pod názvom Chassko. Dnes má obec 1107 obyvateľov.
Obec Haluzice (270 m n.m.) leží na úpätí Bielych Karpát severovýchodne od Nového Mesta nad Váhom v oblasti Bošáckej doliny. Na prvý pohľad nenápadná dedinka patrí medzi pozoruhodné miesta v Trenčianskom kraji. Je archeologickým náleziskom, v prvej písomnej zmienke z roku 1477 sa spomína ako Halhozycz, avšak existencia románskeho kostolíka svedčí o staršom pôvode. Dnes má obec okolo 70 obyvateľov.
Obec Hôrka nad Váhom (189 m n.m.) leží na úpätí Považského Inovca, 12 km juhovýchodne od Nového Mesta nad Váhom. Spomína sa roku 1246 ako majetok panstva hradu Tematín. Dnes má obec 701 obyvateľov.
Obec Hôrka nad Váhom (189 m n.m.) leží na úpätí Považského Inovca, 12 km juhovýchodne od Nového Mesta nad Váhom. Spomína sa roku 1246 ako majetok panstva hradu Tematín. Dnes má obec 701 obyvateľov.
Obec Hrádok (200 m n.m.) leží v podhorí Považského Inovca, 12,5 km juchovýchodne od Nového Mesta nad Váhom. Lokalita bola najväčším náleziskom železných sekerovitých hrivien na území bývalého Československa a tiež zvyškov hradiska z 9. storočia.
