obec hradokObec Hrádok (200 m n.m.) leží v podhorí Považského Inovca, 12,5 km juchovýchodne od Nového Mesta nad Váhom. Lokalita bola najväčším náleziskom železných sekerovitých hrivien na území bývalého Československa a tiež zvyškov hradiska z 9. storočia.

obec kalnica mObec Kálnica (215 m n.m.) leží v oblasti Považského Inovca, 8 km východne od Nového Mesta nad Váhom. Písomne je doložená z roku 1396 pod názvom Kabucza. Jej históriu vo veľkej miere ovplyvňovala blízkosť hradu v Beckove.

obec kocovce mObec Kočovce (183 m n.m.) leží na ľavom brehu rieky Váh v podhorí Považského Inovca, 8 km východne od Nového mesta nad Váhom. Tvoria ju tri miestne časti s vlastnou históriou do roku 1960 – Kočovce, Rakoľuby a Beckovská Vieska.

obec lukaObec Lúka (198 m n.m.) leží v podhorí Považského Inovca, 17 km juhovýchodne od Nového Mesta nad Váhom. Prvýkrát bola písomne doložená roku 1246 pod názvom Rethy, patrila k panstvu Tematína. Dnes má obec 621 obyvateľov.

obec modrovaObec Modrová (204 m n.m.) leží v Považskom Inovci v údolí Modrovského potoka, 20 km juhovýchodne od Nového Mesta nad Váhom. Prvá písomná zmienka je z roku 1348, neskôr v štatútoch ostrihomskej kapituly pod názvom Nagh Modro.

obec modrovkaObec Modrovka (170 m n.m.) leží 18 km juhovýchodne od Nového Mesta nad Váhom. Dôkazom trvalejšieho osídlenia je kostrový hrob skrčenca z mladšej doby kamennej. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1348, kedy sa spolu s obcou Modrová stala súčasťou novoformovaného tematínskeho panstva. Dnes má obec 204 obyvateľov.

obec nova bosaca mNová Bošáca (300 m n.m.) je rozsiahla kopaničiarska obec ležiaca pod Lopeníkom, 16 km severne od Nového Mesta nad Váhom. Vznikla v roku 1950, kedy sa 23 osád kopaničiarskych kopaníc odčlenilo od Bošáce a zrodila sa nová obec Nová Bošáca. Dnes žije v katastri obce 1141 obyvateľov.

obec nova lehotaObec Nová Lehota (450 m n.m.) leží v Považskom Inovci pod vrcholom Bezovca, 27 km juhovýchodne od Nového Mesta nad Váhom. Prvý nepriamy doklad o nej je z roku 1453, kedy patrila hradnému panstvu Tematín, neskôr bola v rukách viacerých zemepánov. Od roku 1806 tu bola zriadená papiereň a od roku 1870 fungovala skláreň. Počas SNP tu pôsobila partizánska brigáda. Dnes má obec 205 obyvateľov.